PV 2022 – zamyslenie, nostalgia, spomienky na začiatok e-shopu

Koniec roka je pre mňa čas rekapitulácií a zamyslení. Toto bude ďalší historický dokument, článok zo série mojich “myšlienkových prehánok” pre všetkých skutočných. Ako to celé vidím 31.12.2021?

Možno by tu mal byť nejaký umelý obrázok, ohňostroj s nápisom PF 2022 a všetko dobré vážení zákazníci, poďte do obchodu… Ale rozhodol som sa pre čosi iné a môže za to náhoda.
Nedávno som nejako nešikovne ťukol do mobilu, zaplo sa Google Photos a napísalo Toto sú vaše spomienky z… (sorry, presný rok som zabudol).

Bola to táto fotka, ako to vyzeralo v prvom “sklade” začínajúceho VK e-shopu. Bola to miestnosť v dome u rodičov. Dlho predtým, ako som prenajal rozbitý sídliskový byt, ktorý bol druhým VK skladom. A dlho predtým, ako som vybojoval a mohol si dovoliť vysnívaný 100-štvorákový priestor v centre Košíc s príjazdom pre dodávky a plávajúcou podlahou, ktorú tak (ne)rád zmývam. Dnes už chápem, že nie je frajerina mať veľký sklad, ale frajerina je mať čerstvý sklad: taký, v ktorom sa to denne točí.

Je to riadna odysea, ktorá je ale stále ešte len na začiatku. Čím všetkým si projekt Vapeklub prešiel kým bol aspoň tam, kde je dnes…pri pohľade na túto foto sa mi vybavuje mnoho momentov.

Išlo sa od nuly. Preto je pre mňa ťažké písať tieto riadky a zároveň nemať pocit nafukovania sa, pýchy alebo aspoň hrdosti. Úprimne ale poviem, že keď niečo neznášam, je to umelá skromnosť. Život ma naučil neveriť ľuďom, ktorí sú umelo, falošne skromní a nepriznajú si zásluhy. Ja vlastne ani neviem rozdiel medzi pýchou a hrdosťou. Ale viem, že najlepšia cesta je pozrieť do zrkadla a priznať si ich. Som hrdý, keď sa v mysli vrátim o 5 rokov späť, kedy som mal na účte smiešny príspevok z Úradu práce, sen a odhodlanie… och, to sú klišé drísty. Podobne ako ďakovanie že ste s nami, poďakovanie každému, kto VK podporoval už od ťažkopádnych, amatérskych čias. Za amatéra sa považujem dodnes, to je základ každého, kto sa chce hýbať, rozvíjať a neupadnúť.

Toto mal byť krátky článok, ale čo čert nechcel: keď som sa pokúšal dnes ráno zistiť, z ktorého roku je tá foto z nášho prvého “skladu”, nepodarilo sa. Zato som pri prehliadaní starých fotiek našiel kadečo čo ma pobavilo, vyvolalo spomienky, a ešte čosi…

Dosť som zvažoval, či nasledujúci odstavec nevycenzurujem a či to sem patrí. Ale jednak, život je príliš krátky na to, aby sme boli skúpi, aby sme myšlienky dusili v sebe a jednak to tvorí cestu k dnešnej pointe.

Medzi starými fotkami na mňa vybehol jeden screenshot z FB, ktorý mi kedysi niekto poslal. Je to post istého dnes už neexistujúceho vapeshopu. Ten prišiel zo zahraničia s poriadnou investíciou (s takou by som zmenil svet). Bolo to v čase, kedy bol už VK pomerne známy ako blog a komunita, hoci e-shop sa ešte len ťažkopádne rozbiehal, škrabajúc po 300 eur na nový tovar. Naivne som vtedy hajzlovi pomohol dostať sa do povedomia, keď som ešte veril v nejaké bratstvo v biznise. V podstate som mu daroval časť svojich sledovateľov a zákazníkov. Ako vraví známa fráza: ja kokot, ja tupý chuj. O to viac ma následná zrada a zneužitie informácií zaboleli na duši. Je okolo toho mnoho príbehov, ktoré som z hlavy dávno vytesnil, ale tento screenshot mi dnes prišiel pod ruku proste osudovo. Zabavte sa a neprehliadnite hashtagy. Škoda že post nie je rozkliknutý, určite tam boli ďalšie perly.

Tváre, ktoré tak radi a často vycapovali na net som radšej odrezal, nech majú pokoj na duši, hoci keď raz niekoho na internete verejne osočuješ, mal by si byť vystavený. Ak by ste mali problém s angličtinou, tu je preklad: Robím biznis zo spálne maminho domu, oni sú jediný skutočný vape biznis v Košiciach. V hashtagoch naznačuje, že otvorí pobočku v Bratislave a spustí aj e-shop, ktorým zničí “malú hranolku”, mysliac mňa, mysliac Vapeklub.

Posuňme sa do súčasnosti na začiatok 2022. Predajňa útočného majstra sveta je už roky po zániku a jeho sľub e-shopu, ktorý ma zničí, ostal pri vyhrážke. Ostali len vyprahnuté priestory, špinavá tabuľka, ktorá špatí historickú ulicu a na fejsbúku ukážka, ako sa to robiť nemá. Nedomýšľajte si – upadol a zanikol dávno predtým, ako svet spoznal slovo covid. Možno teraz pôsobím škodoradostne, neviem. Pre mňa, a možno i pre vás je to hlavne ponaučenie, že útočenie a priživovanie sa namiesto tvrdej práce nie je cesta. Že peniaze nie sú všetko a na budovanie biznisu treba úsilie, ktoré sa kúpiť nedá. Komu sa to celé navonok zdá ako lízanie medu, to teraz vidí: môžeš investovať aj stotisíc a prísť o všetko. Pochopil som, že tým, ako som robil “biznis zo spálne” a s prázdnym účtom, som bol vlastne frajer a je to skôr dôvod na obdiv ako na výsmech. To ale nepochopí niekto, komu všetko spadlo z neba.

Hneď sa mi vybavil ďalší, nápadne podobný príbeh, ale poďme radšej k pointe.

Utvrdzuje ma to v mojej filozofii: Treba sa starať o seba a pracovať. Presne to mám na mysli, keď opakovane vravím Vapeklub nemá konkurenciu – túto frázu možno niektorí chápu nesprávne, ako nejaké vystatovanie sa. Skutočný význam je Vapeklub sa stará o seba. Že už od začiatku mi bolo trápne odkukávať, aké novinky majú iné shopy. Že postupne som došiel až do extrému, kedy už neporovnávam ani ceny – a keď už musím, tak všetko nastavujem zámerne trochu drahšie. Aspoň symbolicky, aby som naznačil, že tadiaľ cesta nevedie. Určite nie je v poriadku, keď sa najpredávanejšie produkty predávajú bez zisku a predajcovia na túto hru “Kto dlhšie prežije” skočia. Lebo to sa deje. A vtedy nie sme na zdravom trhu, ale na Súťaži trezorov zámožných. Je to slepá ulička, v malej krajine obzvlášť. Každý, kto toto podporuje, či už vedome alebo nevedome, by sa mal zamyslieť, ak má čím – kým príde aj o ten svoj chlieb, či už ako podnikateľ alebo ako zamestnanec.

Život môže byť aspoň niekedy rozprávka so šťastným koncom – hoci zďaleka nekončíme. Uvedomujem si, že stále je možnosť, že o pár rokov ostane aj po Vapeklube už len spomienka. No keďže každý je strojcom tej svojej rozprávky, budem robiť všetko preto, aby tomu tak nebolo.

Funkčnosť, vernosť a stav našej zákazníckej komunity je pre mňa dobrá správa; doklad, že na Slovensku existuje rastúca skupina uvedomelých, ktorú namiesto ušetrených centov zaujímajú aj súvislosti a vie oceniť pridanú hodnotu a kvalitu.

Keď tento článok dopisujem, je Silvester 2021 a ja som toho roku posledný krát v mojom milovanom sklade. Robotický vysávač práve skončil svoju časť práce a ja sa už teším, ako zmyjem podlahy. A ešte viac sa teším na celý 2022. Môj zámer sa nemení: Nechcem sa s nikým pretekať v tržbách, počte objednávok, ani si porovnávať trezory – lebo by som určite pohorel. Chcem sa starať o seba a udržať správny kurz plavby. Ďakujem celej posádke, ktorá mi v tom pomáha.

Ak mám na záver zapnúť môj (ne)obľúbený režim “deduško mudrcko pánfarár moralista” a hoci len sám pre seba pridať nejaké ponaučenie či záver, bude to:

Nemusíš byť číslo 1, ale nebuď niktoš ktorý sa nechá unášať prúdom.
Nikdy neuver pocitu, že si sa stal majstrom svojho oboru.
Neboj sa nečestných ľudí, ktorí ťa zastrašujú a štekajú.
Súťaž len so svojim starým ja.
Nesleduj ostatných, sleduj seba.
Neporovnávaj sa.
A nikdy neporovnávaj neporovnateľné.
Pracuj naplno a kvalitne.
Nakupuj zodpovedne, zaujímaj sa koho a čo podporuješ.

Ak to niekto dočítal až sem, teším sa. Neváhaj sa pochváliť v komentári, poteší ma tiež.

Maj každý ďalší rok o niečo lepší rok.

PS: Už viem, z ktorého roku bola foto, bola to jeseň 2017. Keby som to našiel skôr, tento článok by bol o dosť kratší 😀

A keď už dnes bola témou aj pýcha, dajme si na záver jedno memečko z vianočnej koláže, ktorú som dostal pod stromček od VK komunity.