E-shop má 5 rokov

Ahoj, svet!

Náš e-shop má dnes 5 rokov. A toto je môj osobný a subjektívny zápisok. Úplne sa tu opustím a otvorím svoju dušu. Lebo toto je blogovanie, nie lesklé fotky na instagrame s dvoma tupými vetami.

Cítim vďaku. Ale nie záväzky. Veď každý, kto lásku dal, jej dostal trikrát toľko. Máte iný pocit? Ozvite sa.

Spomienky a vďaka 2017

Vedeli ste? Svoju živnosť som otvoril už na jar 2017, ale e-shop som spustil až na konci leta. (dôvodom bola byrokracia, aby som stihol príspevok z úradu práce).
Prvé mesiace som teda šíril slovo, učil fajčiarov o vapingu, hlavne skrz internet: blog a facebook. Mal som už pár krabíc tovaru a tak som trošičku predával – ťažkopádne cez správy, stretával sa na parkoviskách. Hlavne známym, postupne aj neznámym. Prvý mesiac som “v čistom” zarobil asi 30 eur. Celé letné prázdniny som sa svojpomocne (a s pomocou IT suseda) pokúšal spustiť e-shop, ale narážal na svoju technickú nezdatnosť. Už vtedy som pochopil, že IT nebude pre mňa. Sused mi vtedy dal aj jeho nepoužívané PC, ktoré bolo desaťkrát rýchlejšie ako môj mŕtvy laptop. Díky.

Vapeklub e-shop som “oficiálne” spustil na deň SNP, 29.8.2017.
Práve sa pozerám na úplne prvú objednávku v systéme, a tá prišla už v polovici augusta. Totiž moji kamoši mali prístup na e-shop už mesiac pred “otvorením” – plnili tak úlohu testerov.
Dám tu zo srandy screenshot, čo prvá objednávka obsahovala. Nič z toho sa už dnes nevyrába a nedá zohnať.

Nuž a potom “sa” to začalo rozbiehať. Nemám rád ten zvrat “sa začalo”, lebo nič sa samo nerozbehne. Treba kopu tvrdej práce. Avšak ešte aj niečo iné: lojalitu a nadšenie zo strany vaperskej komunity. Pretože prvé mesiace u nás nakupovali hlavne fanúšikovia blogu, členovia skupiny – proste VY. A bez vás by to nešlo. Mali ste vtedy k dispozícii e-shopy s lepším výberom, zabehnuté v profesionalite, a napriek tomu ste chceli dať šancu naivnému Ďurimu. Preto cítim tú vďaku. Keď sa na Vapeklub e-shop pozriete dnes, verím, že som vašu dôveru nesklamal.

Ok, rozspomínal som sa. Radšej to utnem, lebo chronologicky… hneď po prvom mesiaci e-shopíku na mňa nejaká kurva poslala SOI, ktorí ma kvalitne šikanovali. Kým som si nenajal právnika, čo pre e-shop vtedy predstavovalo šialený náklad. Och, napísal som kurva? Prepáčte za výraz, chcel som napísať špinavá kurva. Lebo toto normálny človek začínajúcemu živnostníkovi nespraví. Pochopil som, že cesta bude tŕnistá.

Pocity 2022

Teraz je rok 2022 a už dlhšiu dobu užívam heslo “udržať správny kurz plavby”. Je to mojim hlavným cieľom. Asi som už dospelý a konzistentný.
Ide mi presne o to, že Vapeklub e-shop si našiel svoje miestečko na Zemi a tak sa mi to páči. Často mám pocit, že žijeme vo vlastnom svete – ako sa do ostatných shopov vôbec nestaráme.
Nie, nechcem s nikým súťažiť a nechcem byť číslo 1. Chcel by som a cítil by som motiváciu, ale nie v týchto podmienkach.
Odmietam predávať za nákupné ceny, odmietam chorú hru zámožných slovenských gadžov. Odmietam vystavovať na e-shope pol sveta, veci ktoré ani neviem zohnať, len aby som prijal čo najviac objednávok.
Odmietam posielať udania a kontroly na iné shopy.
Odmietam sa zúčastňovať tejto súťaže, ktorá z podstaty veci nemôže mať víťaza.

Ako mi Matúš rozbil zrkadlo

Po dvadsiatich rokoch som stretol spolužiaka zo základky, Matúša. Museli nás opäť predstaviť, lebo by sme sa samozrejme nespoznali. I prostredník vraví:
Ďuri počuj, Matúš má tiež e-shop, mali by sme spraviť nejaké stretnutie, exkurzie, diskusie…
Slovo dalo slovo a jeden piatok sme začali exkurziu uňho. Keď som videl dvanáste pracovisko a tretie poschodie, cítil som sa s Vapeklub e-shopom ako mravček. Ako socka, ako dieťa ktoré robí stredoškolský projekt. Nasledoval 1000-štvorákový sklad so šiestimi metrami do výšky a systémom, ktorý sleduje efektivitu a chybovosť expedičných pracovníkov a premieta im to na obrazovke. Onemel som.

Tento príbeh je skutočný, ide o race-shop.sk, ktorý pôsobí v niekoľkých krajinách. Matúša oceňujem preto, že ho tiež budoval od nuly. Začal ešte o 5 rokov skôr ako ja, tiež v detskej izbe…a dnes mi rozbil pokrivené zrkadlo, v ktorom som sa dovtedy videl ako frajer, veď ja som šéf, zamestnávateľ a zarábam, ta ne?

Samozrejme som sa hanbil ukázať mu náš sklad a kanceláriu, na ktoré som bol ešte včera hrdý.

Exkurzia v race-shope mi dosť zamiešala hlavu a myšlienky. Trvalo mi chvíľu dať ich opäť dokopy. Ale vrátil som sa “k sebe”. Takto: čím viac pracovníkov a poschodí, tým viac starostí.

Matúš je makač a za to ho uznávam. Nuž po zisťovaní detailov, ako vzorne, veľa a tvrdo dodnes pracuje…ako sa ženie za šialenými príjmami, o akých sa mne ani nesníva… ja nechcem ísť touto cestou. Od detstva som závislý na slobode. Jedna pani, ktorá so mnou kedysi robila pracovný pohovor mi povedala: “Vy ste taký poletujúci vták, ktorého by som nedokázala zatvoriť do klietky”. Ako to vtedy vystihla, som začal chápať až rokmi.

Mám aj iného kamoša – Miša, a ten predstavuje opačný extrém oproti Matúšovi. To je taký mámvpičista, že sa proste zoberie a 30 dní sa túla lesmi, červenou turistickou značkou naprieč Slovenskom. Toto robí dlhodobo nezamestnaný, namiesto toho aby hľadal zárobok. Má čo do úst a to mu stačí, užíva si to. Aj on mi je vzorom, avšak zas z opačného extrému.

Raz som dokonca Matúša s Mišom vytiahol naraz na túru, nech majú kultúrny šok. Pokúšam sa nájsť balans, stred medzi dvoma extrémnymi svetmi. Aj sloboda, aj účet v pluse. Dá sa to? Ja tak sebe myslim že hej.

Každý človek na Zemi nám môže byť vzorom, ak zahodíme svoju obmedzenosť a povrchnosť a odomkneme svoju…

…tvorivú a neposednú dušu

Toľko filozofujem, odkedy som začal čítať knihy o efektivite, dosahovaní cieľov, podnikaní, slobode, životnom štýle. Doslova som sa na tento typ literatúry namotal. Keď som minule zdrhal s knižkou do lesa, do prístrešku, ukryť sa pred celým svetom, mal som presne rovnaké pocity, ako keď sme ako tínedžeri utekali do lesa s krabičkou cigariet. Vzrušenie, nostalgia, dejá vu.

A práve tieto knižky mi pomáhajú nachádzať balans, brániť vyhoreniu, nezostať do konca života zaseknutý budovaním firmy lebo súťaž, lebo love. Na konci dňa, ja aj Matúš sme oficiálne bezdetní starí mládenci, ktorí zasvätili svoj život práci. Možno je to škoda, lebo čas je jedinou skutočne hodnotnou komoditou na tomto svete.

Avšak k čomu sa chcem priznať: začal som svoju tvorivú energiu rozprestierať smerom k dvom iným projektom. Lebo tak to cítim, lebo mám chuť. Vapeklub však zostáva na prvom mieste a starám sa oň 24/7. Chcem, aby tu bol navždy, chcem aby ma prežil.

Vôbec nezávidím väčším e-shopom či vape e-shopom. Ani jediný cent (toto mi žiaden závistlivý hlupák neverí, ale to je jedno, lebo hlupák to až sem nedočítal).

Dnes na rannej vychádzke mi napadlo takéto prirovnanie: Mám fajné autíčko, ktoré ľúbim, lebo je praktické a bezpečné. Je malé, takže s ním parknem všade, má nízku spotrebu, na moje potreby je dostatočne rýchle, vhodné do mesta aj na diaľnicu. Samozrejme, občas kuknem na nejakého Mustanga že “wow”. Matúš ma minule previezol v 600-koňovom bavore (nikdy viac chuju), ktorý ťa počas jazdy masíruje a odvetráva chrbát, aby si si nespotil tričenko.
Ale NEMENIL BY SOM! Veľmi rýchlo by mi doplo, že neviem pred Teskom zaparkovať bez strachu, že ma niekto ošúcha, že tých 300 km/h na našich cestách nevyužijem, že na benzín dávam viac ako na chlast (lol). Že som si pridal zbytočné starosti. A že čím rýchlejšie, tým rýchlejšie môžeš byť v hrobe. A presne tak to vidím aj v podnikaní.

Inými slovami: viem, že viac peňazí (pracovníkov, objednávok) by ma viac šťastným nespravilo.

Chcem náš malý e-shop a chcem aby bol zdravý. Chcem ľuďom meniť životy k lepšiemu – lebo presne to je úloha vapingu. Považujem to za ušľachtilú činnosť, spoločnosti prospešnú a chcem ju robiť poctivo.

Budem sa opakovať, no tiež chcem, aby sa každý na našom malom vape trhu staral o seba. Najnovšie sa nám zmráka ohľadne nového zákona o predaji e-cigariet, ktorý akoby vznikal lobbovaním kdesi pri kávičke. Zákon je totálne nejasný a zahmlený, no takzvaný najväčší predajca ho má splnený v predstihu a šecko-jak-má-byť. Aktuálne riešim túto organizovanú šikanu a to ma dostáva k poslednej kapitole.

Vapeklub je moje dieťa, ruky preč.

To dieťa ti nemusí byť sympatické, ale daj mu pokoj. Staraj sa o seba.
Včera som videl úžasný film Volyň (fakt asi najlepšie, čo som za posledný rok videl). Je tam scéna, ako gazdom ktosi v noci kradne sliepky. Gazda už má nervy, tak si zlodeja počká pri diere, cez ktorú sliepky kradne, a kruto mu odsekne ruku. Zlodej ujde v tme.
Na druhý deň gazda ide do mesta na nákup. Manželka ho vyčkáva, ale namiesto neho prichádza sused. Chýba mu ruka. Ukazuje na plechové vedro na zemi. Žena podíde bližšie a vo vedre zbadá odseknutú hlavu svojho muža.

OK, ani mne toto podobenstvo nedáva zmysel, no budem veľmi rád, keď nebudeme musieť nič odsekávať. Podpor Vapeklub alebo mu daj pokoj. Ži a nechaj žiť.

Za 5 parádnych rokov ďakuje Ďuri VK

Dojdi to zapiť na Vape zraz 18!

 

V sobotu 17.9.2022 vás pozývam na stretko. Je to neformálne posedenie pri pive, kde si každý platí účet sám. Túto tradíciu zachovávame raz do roka pre všetkých „kamošov“ Vapeklubu.

Viac info nájdeš vo FB udalosti. Bolo by fajn tam potvrdiť účasť, aby sme vedeli, koľko miest pripraviť.

Ak nie si na FB, jednoducho dojdi v tú sobotu do Ohniska, budeme tam od 16 do polnoci.