Môj Vape fotoalbum 2019 – časť 1/3

 

Čaute, tu „Ďula“.

Možno ste si projekt Môj Vape Fotoalbum 2019 všimli už v našej FB skupine, kde som dával fotky postupne a po jednej.

Postupne som na akosi pozabudol. Nakoniec som sa rozhodol, že Fotoalbum vydám ako blogpost.

Ako asi viete, voľný čas trávim aj tak, že chodím po prírode a fotím vape veci s mojím starým telefónom Xiaomi Redmi Note 4, ktorý má údajne podpriemerný foťák (update: 2020 už mám Redmi 8T, lebo som Note 4 v lete utopil pri pri kúpaní na Bukovci. Všetky foto v tomto seriáli sú ale ešte zo starého).

Prečo to fotím? Na Instagram a Facebook. Lebo vám nechcem predstavovať novinky a produkty zo shopu pomocou suchých produktových obrázkov na bielom pozadí, ani pomocou umelohmotných grafík výrobcov. Má to úplne inú energiu, keď je to vlastná foto reálnej veci v nejakom prostredí. Rád tvorím. Uznávam originálny a vlastný obsah. A v neposlednom rade ma takáto tvorba samozrejme baví a napĺňa.

Každá fotka sa mi tak viaže s nejakou spomienkou.

Prešiel som si rok 2019 a vybral som 45 obľúbených fotiek, ktoré vám postupne predstavím i s príbehom okolo nich. Aby toho nebolo naraz veľa, rozdelím to na 3 časti. Toto je prvá.

Tento článok sa veru veľmi netýka vapingu. Je skôr oddychový, osobný, odhaľuje časť môjho súkromia. Myslím, že sa hrdo môže zaradiť do kategórie VAPELIFE, teda vaperský život. Prípadne tak trošku egotrip alebo osobný denník hehe.

Tak sa pohodlne usaďte a vychutnajte si tento oddychový post, fotky aj s mini-príbehmi okolo nich. Začíname.

---

 

1: Na Slanskom Hrade

 

Táto je prvá. Je z hradu Slanec, ktorý je 15 minút od Košíc a „výstup“ trvá asi 20 minút, proste ideálne pre lenivcov. Išiel som tam vtedy so psom a Miazgom, mladým sušedom z Barce, kde som vtedy býval. Obaja sme mali dosť EMO naládu z nešťastných lások.

Vôbec nebola pekná obloha, bolo celý deň zamračené. Ale ja som vystihol tú minútku, kedy sa objavila ružová. A ten Xiaomi telefón to pochopil a krásne vyfarbil. Ešte som to doriadil instafiltrom a hotovo. Tak sa mi fotka páčila, že som z nej spravil PF 2019 e-pohľadnicu.

Vtedy som ešte používal klon Phenomenonu zo starých čias. Odvtedy sa mi nepodarilo nájsť taký dobrý klon (skúsil som asi 3 rôzne z rôznych webov) a dnes už taký podarený klon budete zháňať márne.

---

 

2: Plnenie Dvarwa na Krigrunde (Horný Bankov)

Táto fotka má hlbšie posolstvo, ktoré som uviedol i v pôvodnom popise.

Na tejto fotke hrá hlavnú úlohu atomizér Dvarw klon, presnejšie SPODNÉ PLNENIE.

Bolo to totiž obdobie, kedy sa na FB v skupinách objavovalo dosť vaperov s názorom „joj, keby nemal spodné plnenie“, „poraďte niečo s horným plnením“.

Môj názor: radšej spodné plnenie, ktoré funguje v štýle „ani kvapka nazmar“, ako horné, kde po doplnení si atík ucvrkne alebo začne pri poťahu chrčať namokro.
A vlastne, spodné plnenie nie je žiadna bolesť.
Preto som spravil túto fotku, na ktorej si reálne dopĺňam 2ml Dvarwa uprostred mrazivej zasneženej krajiny, aby som ukázal, že k tomu nepotrebuješ žiaden stôl ani žiadne kúzla.
Že je to úkon, ktorý trvá 18 sekúnd, a aj pol dňa máš pokoj (podľa toho, koľko vapuješ). Stačia ti dve zdravé ruky, a môžu byť aj premrznuté.

Myslím, že i na základe tohoto postu dalo pár ľudí spodnému plneniu šancu a neoľutovali.
Nie je to taká bolesť, ako znie. Pripomína mi to mojich známych, ktorí sa chystajú spraviť objednávku na našom e-shope mesiac v obave, že ich čaká veľa klikania. Nečaká. Vyplníš adresu, e-mail a číslo. A keď si vytvoríš účet, tak od tej chvíle nakupuješ už na 4 kliky.

Vivat spodné plnenie.

Fotka je z košického Bankova, časť ktorá sa nazýva zvláštne KRIGRUND, keby to niekoho zaujímalo. Z Horného Bankova je Krigrund 20 minút do kopca, taká nežná vychádzka, keď chceš vychodiť rezeň, čo si mal na obed. Na parkovisku je aj kaplnka, kde sa o 14:15 zvykne slúžiť omša v exteriéri (teda, aspoň sa slúžila, kým neprišiel Covid), ak by si mal kresťanské tendencie. Je to jediná omša v okrese, kde sa dá ísť so psom. Preto keď ma babka vyženie „do kostola“, najradšej idem práve tam a rovno si dám aj návštevu svojho obľúbeného chrámu – lesa.

---

 

3: Psycho Bunny Mocha Latte cestou na Lajošku

Na tejto fotke je aróma Psycho Bunny – Mocha Latte vo vyhlodanom strome cestou na Horskú chatu Lajoška. Jeden z mnohých stromov, ktorý by ste si pri ceste vôbec nevšimli. Prostredie ani počasie nebolo fotogenické, no niekedy stačí trochu snahy. Respektíve pozrieť sa na veci inak, a aj tuctovo pôsobiacie miesto môže ukrývať to, čo hľadáš. Bol to len mŕtvy, škaredý, vyhlodaný strom.

Táto fotka dostala chválu aj od ľudí, ktorí sa fotografii venujú. Na Instagrame dostala toľko lajkov, že sa dostala do top 9 najpopulárnejších VK fotiek 2019. Arómu som nikdy nevapoval, kávu mám radšej tekutú☕. Ale podľa toho ako sa predáva, asi zlá nebude.

---

 

4: Teslacigs Wye 85W a Berserker jednotka

Toto je prostá fotka Tesličky s Berserkerom 1, s ktorým som sa nakoniec neskamarátil, lebo mi to pripadal „mokrý“ atík. Po každom plnení som musel utierať liquid v hornej časti kde sa zatvára, a sem tam som sa pri vapovaní napil ako z džúsu. Nemal som nervy vychytávať vatu, tak som ho posunul jednému zberateľovi Berserkerov, ktorého všetci dobre poznáte ? Viete, koho myslím?

Fotka je z vychádzky v parku Anička v Košiciach, presnejšie z vlakovej zastávky Ťahanovce, ktorá lemuje ten krásny park a keď raz budete prichádzať do Košíc, je to posledná zastávka vlaku pred Hlavnou Stanicou (rýchliky tam nestoja). Mám to tam rád, pekné prostredie pre každého Košičana. Ak budete na Aničke prvýkrát a nebudete chápať, čo tam miestami smrdí ako pokazené vajce, je to prameň, ktorý tu voláme „Gajdovka“ alebo „Vajcovka“, tá voda tak smrdí, ale vraj je zdravá.

Táto fotečka sa mi páčila, lebo tam setup vyzerá majestátne. Pripomína mi nejakú vysokú budovu s komínom.

---

 

5: Red Astaire cestou na Sivec

Táto foto je zo zvláštneho miesta, ktoré je cestou na Sivec. Sivec je taká skala pri vodnej nádrži Ružín pri Košiciach. Nemám veľmi rád tú túru, lebo je to na mňa príliš mainstream. Inými slovami, keď je pekné počasie a víkend, tak tam stretneš polku Košíc, zástup jak v Auparku. A to fakt nemusím, keď idem do prírody relaxovať.

V ten deň som tam šiel azda po 15 rokoch, s novou (dnes už asi bývalou) kamoškou, ktorá vtedy prvýkrát v živote videla, že existujú ľudia, ktorí si v prírode nefotia stromčeky, kvietky a výhľady, ale fotia si fľaštičky. ? „Počkaj, ja idem fotiť“ a poležiačky fotím fapki 😀 (takýto kultúrny šok spôsobujem každej novej známosti).

Vtedy som tam objavil toto čarovné miesto. Je to pri poslednom odpočívadle pred vrcholom, je tam takáto záhadná hrdzavá nečitateľná tabuľka, pred ktorou je zlomený konár. A keď naň správne položíš fľašku a správne odfotíš, vyzerá to ako keby si bol niekde v orientálom svete 😀 Odvtedy vždy, keď idem na Sivec (max 2x ročne) sa teším, ako si na tom konári niečo odfotím. Veď uvidíte, že toto nie je posledná foto z toho konára. Je to môj obľúbený konár. Dúfam, že ho niekto nezlomí.

S touto fotkou som vlastne vyhral aj fotosúťaž T-Juice. Výhru som vám rozdal v balíčkoch ako bonusy.

A k samotnej aróme na fotke? Kto ju nepozná a má rád svieže, mierne chladivé veci, musí to ihneď napraviť! Je to Red Astaire od britských T-Juice. Keď som začínal vapovať a ešte som sa hľadal, toto som vapoval vkuse asi pol roka. Potom mi začala vadiť jediná vec, ktorá mi vadí na všetkých chladivkách. Ak chceš po chladivke vapovať tabakovku a vychutnať si ju, musíš atík vymyť 3x a ani tak sa nezbavíš mentolovej sviežosti na pozadí…

Red Astaire je proste pecková chuť. Veď nečudo, že dodnes na vape trhu vznikajú jej variácie a stále sa im darí. Ale podobne ako je to vo svete ležiakov, Plznička bude vždy len jedna.

---

 

6: Berserker na Espion Solo a farebné nebíčko

 

To som bol u Vapernesta na návšteve, kukám na balkón a vravím „to také tu máš nebo a nefociš? Rýchlo daj dajakú fapku“. Schmatol som Ešpión Sólo s Bersim a cvak. Na fotke vidno maličkú siluetu starej bane, taký symbol košických kopcov.

---

 

7: Teslacigs WYE „biela“ na botaskách

Touto fotkou som chcel jednoducho povedať, ako bude vyzerať vaša „biela“ Teslacigs WYE 85W po pol roku od kúpy. Aby ste s tým počítali.

Tak som ju položil na nové botasky, aby ten odtieň vynikol.

Haluz je, že keď ju odfotím na tmavom pozadí, tak mi ľudia píšu „ako ju čistíš, že je taká biela?“ 😀 Tie telefóny a ich foťáky a ich filtre proste skresľujú.

No a úprimne, mne ten odtieň tesličky vôbec nevadí, pre mňa je to spoľahlivá fešanda, trochu sivá, trochu bronzová 😀 Update jeseň 2020: Biela teslička je už v šuflíku, ostala ako záložný mod. Vystriedala ju novšia verzia, pre istotu už čierna, a tiež Puma Baby.

---

 

8: Black Tobacco cestou na Sivec

V ten deň som tam šiel zas s ďalšou novou kamoškou, ktorej som tiež spôsobil kultúrny šok, že existujú ľudia, ktorí si všade nosia so sebou malé fľaštičky, ktoré si fotia. Došla raz aj na vapezraz, hoc nevapuje. Dzivá čaja, taká dospelá, samostatná, pokojná. Škoda že má dzecko. Náš vzťah vyvrcholil vzájomným lajkovaním FB príspevkov.

Ak túto arómu nepoznáte, je to unikát. Pri ovoňaní páchne ako moč. Po namiešaní sa pach stratí a premení na temný tabak, trochu spálený, no inak ako pri organických tabakovkách. Keď som to kamošovi Samovi naposledy nalial do tanku, myslel si, že má spálenú hlavu. Nedá sa k ničomu prirovnať. Žiadne sladidlo, žiadne orechy ani vanilky, nič pre bábovky.

Dodnes si pamätám, ako som si Black Tobacco prvýkrát nalial. Do eGo AIO, stál som na pobreží košického Jazera a bol som očarený. Keď som o pár rokov neskôr cestoval na pár dní do Španielska, na blogerský workshop (všetko platila EÚ, páčila sa im moja práca, ďakujem), toto bol jeden z troch liquidov, ktoré som si vzal.

 

Flavourtec Black Tobacco je jedna z mojich favoritiek, ktoré sa patrí mať vždy namiešané v šuflíčku. Ku kávičke, ku pivečku, po jedle… proste na celý deň, na každú chvíľu, kedy si presladený a máš chuť na niečo cigaretové.

Táto príchuť je spolu s Wild West Tobacco taká obľúbená, že ich posielam pravidelne po desiatkach kusov vape maniakom do Holandska a Grécka.

---

 

9: Emporio Ambrosia kdesi v ľese

Popravde už ani nepamätám, odkiaľ je táto foto. Je to spomienka nielen na staré „kartónové“ obaly Emporio, ale tiež spomienka na Ambrosiu – tabak s hruškou. Chuť, ktorá zo série liquidov Emporio proste zmizla a viac sa nevyrába.

Kartónové obaly, ktoré sme si tak obľúbili, vystriedali „lekárenské“, ktoré sa mne osobne páčia menej. Škoda. Ktoré obaly sa vám páčia viac? Staré alebo nové? A kto mal tú česť s Ambrosiou?

Jeseň 2020: Na trhu sa objavil český shake-n-vape Williams od Dream Flavor, ktorý vám Ambrosiu určite nahradí. Výborný ťah.

---

 

10: Al Carlo Salted Caramel v Zádieli

Na tento deň si pamätám, Bola to nedeľa, kedy nastala vo svete menšia panika, lebo Facebook na 2 hodiny úplne spadol, spolu s messengerom. Znie to vtipne, že vraj panika, ale presne vtedy som si dohadoval turistiku s ďalšou novou kamoškou, na ktorú som ešte nemal číslo, a zrazu messenger dzig! Spadol, a nebol dohodnutý čas a miesto  Vyrazili sme teda o 2 hoďky neskôr.

Dúfam že nezačínam pôsobiť ako nejaký kasanova, každý mesiac nová kamoška. Proste si vo svojom veku už radšej hľadám kamošky jak kamošov, ale fakt to ostáva pri turistických známostiach. Takže vaperky nezúfajte, stále môžete napísať. Som starý tučný alkoholik, mám psa, niekoľko blogov a hygienické návyky.

Haluz je, že Zádiel ponúka dychberúce výhľady, ale mne tam nikdy nevyhovuje smerovanie slnka. Takže ma aj pri prezeraní fotiek z toho dňa najviac oslovila foto z trávy. Takú som mohol cvaknúť hocikde v parku pod bránou a nemusel loziť na kopce. Páčia sa mi stebielka trávy na tej foto, a tiež pes, ktorý neplánovane vošiel do záberu so svojim šťastným jazykom.

A čo samotný Salted Caramel? Hoc je to u nás na e-shope jeden z bestsellerov 2019, minule som ho ochutnal a za mňa je to neskutočný hnus. Kopa sladidla, žiadna tabaková chuť, žiadna príjemná chuť, len sukralóza (sladidlo) až mi krúti nechty, proste prepadák. Jediné čo sa mi na ňom ako tak páči, je vôňa keď ho otvoríš…ale to je trochu slabá útecha. Viem že mnohí prisladené veci obľubujete, ale už len keď sa zamyslíš… to nemôže byť ani zdravé, odparovať a inhalovať takéto množstvo sladidla. Alebo to poviem takto – ja cítim, že mi to nerobí dobre.

Celkovo mi séria Al Carlo nie je sympatická, výrobca je záhadná firma bez webu, ktorá mení sídlo vždy, keď rozširuje sériu ?. Ale predáva sa to dobre, a opakovane – čiže niektorí vaperi sa pre to vracajú, a tak doskladňujem, aby boli vždy hneď k odoslaniu. Je to presne ten prípad, kedy ľuďom dám čo chcú, vyhoviem im, splním ich túžby, ale…sám by som to nikdy nevapoval.

---

 

11: Dampflion Black Knight v Skároši

Fotka z lesa, z okolia dedinky Skároš. Myslím, že to bol ten deň, keď som bol sám (so psom), chytil ma dážď a vyliezlo asi 200 salamandrov, až som musel dávať bacha aby som na nejakého nešliapol. Mám aj fotky so salamandrom, ale sú škaredé.

Každopádne produkty Dampflion sa u vás tešia veľkej obľube, a to sme im ani nerobili nijaký špeci marketing, len čo zopár takýchto fotiek že „máme“. Predávajú sa samé. Ľúbite ich.

---

Už len posledné 3 fotky, to dáš!

 

12: American Stars liquidy na Folkmárskej Skale

Vychádzka na Folkmársku skalu pri Košiciach je taká ľahšia turistika, ak nechcete nejaký brutál, ale zas ani nedeľnú vychádzku. Trasa je nuda po lesníckej ceste až po rázcestie pri altánku, kedy sa biotop zmení na rozprávkový. V závere je strmý kopec, takých 5 minút, a potom ste na vrchole, ktorý je čarovný.

Liquidy American Stars sú dosť podcenené. Na našom e-shope celkovo hotovky moc nejdú na odbyt, ale ak ste na hotovky, tak dajte tejto značku určite šancu. Majú len pár failov ako napríklad „Blueberry Cheesecake“, ten som preto úplne vyradil z ponuky.

---

 

13: American Stars R2Y2

Táto foto tu nemala byť, nech tu nie sú dva rovnaké ľyguidy pod sebou. Ale nejak sa tu zamotala, už som ich mal zoradené a očíslované, tak už nech je tu.

R2Y2 je drsnejšia verzia obľúbeného Easy Ridera, a ako napovedá názov, je to variácia na RY4. Fotka vznikla pár minút po predošlej.

A už nasleduje len posledná foto tejto časti.

---

 

14: Dvarw MTL klon pri vychádzke na sídlisku

Dvarwa už pozná každý. Ja som začiatkom roku 2020 svojho daroval, lebo prišli ďalšie atíky a nie som zberateľ ani zberač. Fotka je z hrádze z košického sídliska Nad Jazerom, kadiaľ sa vraciam z prechádzky so psom. Tú hrádzu neznášam, lebo spodná časť slúži autám (napriek zákazu vjazdu) a nemôžeš teda pustiť psa, horná časť slúži bicyklom, korčuliam a bežcom, takže opäť to nie je kompatibilné a nemôžeš pustiť psa. To takto vymyslelo sprosté vedenie našej mestskej časti. Psíčkarom (psom) dali zákaz vstupu na trávnatú plochu i chodník popri jazere (celoročne, akože „pláž“ na ktorej sa aj tak nikto nekúpe), a odklonili psíčkarov pomedzi autá a korčule.

Robil som aj občianske aktivity, založil som FB skupinu s manifestom (ale na niečo to bolo dobré, tá spája miestnych psíčkarov dodnes a pomohla už zmeniť osud viacerých vyhodených, túlavých psov, či nájsť zatúlaných a vrátiť ich majiteľom). Bol som na zastupiteľstve diskutovať s poslancami, kde som narazil na veľmi smutný prístup na úrovni „Fekišovce“, pohŕdanie, ponižovanie. Zistil som, že medzi poslancami nemáme jediného psíčkara, ak nepočítam pani, ktorá má psa ako úžitkovú vec na stráženie svojej mimosídliskovej nehnuteľnosti.

Nakoniec som zistil, že mi to celé berie strašne veľa sily a času, a prestal som bojovať s veterným mlynom. Chodím si so psom kde chcem, lebo tabuľky s preškrtnutým psom sú aj tak osadené nezákonne a svojvoľne.

---

 

Ták a toto bola posledná foto prvej časti. Ak si to dočítal až sem, verím, že si sa pri čítaní zabavil, aj si sa niečo dozvedel, ale hlavne si oddýchol a pocítil atmosféru skrz obrázky a slová. Čoskoro vypustím druhú časť seriálu. Zatiaľ dííík a poďte pozrieť na E-shop, veľa noviniek sme nabombili za posledný mesiac.